Preto by ste nemali podceňovať symptomatológiu porúch pozornosti. Pozornosť má viacero zložiek, teda môže ísť o oslabenie iba niektorých zo zložiek, či jednej z nich.
U detí predškolského veku je trojica – pozornosť, grafomotorika a čistá výslovnosť tými najdôležitejšími, pretože súvisia s činnosťami, ktoré predstavujú zhruba 90% školských aktivít. Teda ak má dieťa oslabené iné oblasti súvisiace s primeraným osvojením si učiva, nie je to také závažné, lebo tie sa dajú vystimulovať v kratšom čase. Samozrejme pri pravidelnom nácviku.

Ak sú však oslabené dve, alebo všetky tri zo spomínaných, je lepšie uvažovať o odklade povinnej školskej dochádzky (podľa aktuálnej legislatívy – v pokračovaní predprimárneho vzdelávania). V čase odkladu je však dôležité oslabené oblasti stimulovať, inak povedané: „nenechávať zrenie na prírodu.“

V škole zasahujú poruchy pozornosti do všetkých predmetov, preto dieťa zlyháva komplexne, nie iba čiastkovo z konkrétneho predmetu.
Charakteristickým znakom je, že dieťa má v škole nerovnomerné výkony. Teda jeho výkon zodpovedá aktuálnemu stavu pozornosti, nie vedomostnej úrovni. V praxi to znamená, že v jeden deň dostane z rovnakého učiva jednotku a na ďalší deň zlyháva na nedostatočnú. A to je dôležité odlíšiť, lebo žiak má byť spravodlivo ohodnotený za úroveň vedomostí, nie za aktuálny stav pozornosti v čase vykonania testu, ústnej, či písomnej odpovede.

Poznáte ten pocit, že sa na niečo svedomito pripravíte, dáte do toho čas, energiu a namiesto radosti z výsledku máte pocit absolútneho zlyhania? Takto presne sa cíti vaše dieťa takmer denne. Ak sa často opakuje situácia, kedy vložené úsilie nie je adekvátne výsledku (výkonu v škole), dieťa rezignuje.

Ako teda dieťaťu pomôcť?

Objednajte sa na testy pozornosti. Buď zachytíte včas problém, ktorý by sa nabalil o ďalšie ako – negativita, pasivita, nechuť sa učiť, vzdávanie sa, rezignácia, znížená sebadôvera a sebahodnotenie…, alebo poruchy pozornosti vylúčime. V každom prípade vám poradím na stimuláciu pozornosti cvičenia, podľa vekovej kategórie dieťaťa.
Pri poruchách pozornosti je pre lepší a rýchlejší efekt vhodné kombinovať stimulačné cvičenia s kraniosakrálnou terapiou. 

Častokrát sú však poruchy pozornosti iba dôsledkom, nie príčinou pri nevyriešenej popôrodnej traume (ťažký, nepostupujúci pôrod, dieťa uviaznuté v pôrodných cestách, deti po narodení kriesené, komplikovaný pôrod – sekciou, koncom panvovým, kliešťový pôrod, obtočená pupočná šnúra…). Preto je lepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý bude nápomocný pri odstránení pravej príčiny, nie dôsledkov z nej vyplývajúcich.