Pre deti

Stimulácia oslabených oblastí prostredníctvom programu fonematického uvedomovania podľa Eľkonina – predgrafémová a grafémová etapa je vynikajúca na prípravu dieťaťa pred vstupom do základnej školy. Predstavuje premostenie medzi materskou školou a základnou školou. U dieťaťa sa vytvára predstava vyslovenej hlásky fonémy a prepája ju s jej písanou podobou, grafémou. Je teda vhodná pre deti v predškolskom veku a u detí, ktoré pokračujú v predprimárnom vzdelávaní v MŠ. Ide o kategóriu detí, ktoré nenastúpili povinnú školskú dochádzku z dôvodu, ktorý uvádza odborný zamestnanec spádového Centra poradenstva a prevencie v Súhlase s pokračovaním v predprimárnom vzdelávaní v materskej škole.

V prvej fáze pracujeme so Šlabikárom I a venujeme sa slabičnej štruktúre slov. Ide o delenie slov na slabiky. V druhej fáze pracujeme s hláskovou štruktúrou slov, kedy dieťa diferencuje najskôr prvú, potom poslednú hlásku v slovách. V ďalšom kroku pracujeme s analýzou slov (delíme slová na hlásky). Je potrebné podotknúť, že pri práci so Šlabikárom I nepoužíváme písmenká, teda ich písanú, grafémovú podobu. Nahrádzame ich žetónmi, pričom dieťa vykladá žetón so sprievodným vyslovením písmenka a vkladá ho na to miesto, kam v poradí hlások patrí. Rozvíja sa tak sluchové vnímanie spolu so sluchovou analýzou a syntézou slov. Analýza je rozklad slov na hlásky. Syntéza je opačný proces, teda hlásky sa spoja a vytvoria slová. Dieťa začína chápať čím sa slová začínajú a čím sa slová končia. Prichádza uvedomenie, že poradie hlások vôbec nie je náhodné, ale presne dané. Tu si nepriamo precvičujú serialitu, teda postupnosť napr. deja, udalostí,… tá je dôležitá pre chápanie súvislostí.

Ďalšie oblasti, ktoré si dieťa precvičuje sú – správny úchop ceruzky a správna smerovosť. Slabiky si v prvej fáze zapisujeme oblúčikmi. Ich tvorba je v správnom smere tak, ako píšeme a čítame. Veľa detí sa s ceruzkou nekamaráti a odmietajú kresebné aktivity. Čo automaticky predpokladá problémy v oblasti grafomotoriky. U niektorých prevláda aj oslabená jemná motorika a ceruzka je im „ťažká“. Tu prepájame nácik jemnej motoriky, správneho držania ceruzky s jednoduchými grafomotorickými cvikmi. Je potrebné uvedomiť si, že pri vstupe do školy už na zmienené nebude čas. Predpokladá sa, že deti do nástupu školskej dochádzky už majú tieto zručnosti osvojené. Prevádzanie prvých tvarov, ktoré napodobňujú písané grafémy nie sú preto pre ne obtiažne. V prvom ročníku totiž predstavuje 90% práce práve písanie, dokresľovanie, vyfarbovanie, spájanie čiarou, kde sa zapája aj koordinácia ruky a oka. Všetkým spomenutým si dieťa prejde v procese tréningu, kde sa ešte nehodnotí známkami, ani symbolmi. Dieťa neprežíva sklamanie, nehodnotí sa negatívne, čo neovplyvňuje jeho sebahodnotenie a sebavedomie. Ide svojim individuálnym tempom a až keď je pripravené, pokračuje ďalej. Klasický systém v školstve nedáva možnosť viacnásobného opakovania a precvičovania podľa individuálnych potrieb detí. Osnovy predpisujú ako rýchlo má dieťa napredovať, čo však nie je vždy v súlade s jeho aktuálnou úrovňou psychického vývinu. Napredovanie a pripravenosť zvládnuť vyšší „level“ určuje jeho schopnosť individuálneho zrenia viacerých oblastí psychického vývinu, ktoré sú u každého dieťaťa osobité a jemu vlastné. Ak je však dieťa správnym spôsobom a v správny čas cielene stimulované, môžeme tak jeho vývin podporiť a usmerniť. Tréning zároveň pripravuje dieťa na školský režim. Na dohodnutý termín stimulácie musí mať pripravené pomôcky, na vymedzený čas odložiť hračky, či iné aktivity. Dostane domáce úlohy, čím si upevní návyk pravidelnej práce po príchode zo školy. V našom prípade si osvojuje svet povinností už pred nástupom do školy a potom ho prijme úplne automaticky, lebo je naň zvyknuté. Mnoho rodičov sa chodí poradiť s odborníkmi, ako dieťa naučiť vnímať školské povinnosti ako niečo dané, čo musia zvládnuť. Často ide o boj rodiča s dieťaťom, ktorý narúša ich citovú väzbu, ovplyvňuje všetkých členov rodiny. Zvyčajne „proces naháňania do úloh“ je časovo trojnásobný, ako samotné písanie domácich úloh. Tomuto sa všetci rodičia, ktorých deti prešli fázou prípravy na svet školských povinností úspešne vyhli.

Naopak deti sa tešili na „malú školu“ a častokrát boli oni tí, ktorí rodičom povinnosti pripomínali. Vstup do školy od základu preorientuje zabehnutý režim rodiny. Môžeme, urobíme, ak na to bude čas sa v zásade mení na musíme v mnohých ohľadoch. Preto zodpovedne možno povedať, že tréning fonematického uvedomovania plní aj funkciu zosúladenia povinností dospelých a vzájomnej interakcie medzi deťmi a rodičmi, pozitívne posilňuje ich vzájomné puto /rodič mi napovie, pomôže ak to budem potrebovať a požiadam si o to, zvládnem to najskôr s pomocou, potom sám…/ a v neposlednej rade pomáha získať dieťaťu vnútornú motiváciu pre učenie a schopnosť lepšie koncentrovať pozornosť pri činnostiach.

Šlabikár II je určený deťom, ktoré zvládli Šlabikár I a chcú napredovať, majú chuť učiť sa, objavovať a spoznávať. Je veľmi vhodný aj pre žiakov prvých ročníkov, ktorým robí veľký problém čítanie a písanie. Je teda predpoklad, že fázu, ktorá predchádzala samotnému čítaniu a písaniu nemali dostatočne zvládnutú. Tu už pracujeme s písmenkami. Jednotlivé kapitoly sú rozdelené na samohlásky krátke a dlhé, dvojhlásky, tvrdé spoluhlásky, mäkké spoluhlásky, obojaké spoluhlásky, ostatné spoluhlásky a samotné čítanie. Tu pracujeme s otvorenými slabikami, využíváme aj metódu postrehovania /aby sa dieťa naučilo vnímať slovo ako celok/. Preto je táto metóda vhodná u detí: